Kniha o slovenských kúpeľoch v druhej polovici 20. storočia Ako súvisí starostlivosť s architektúrou? Čo je architektúra starostlivosti? A staráme sa o ňu dostatočne? Slovensko má bohaté zdroje minerálnych vôd, ktoré premenili množstvo miest na kúpeľné zóny a umožnili vzniknúť veľkému počtu kúpeľných stavieb. Hoci rozvoj kúpeľných miest sa začal už v 19. storočí, najviac pozornosti sa tejto oblasti venovalo počas socialistického režimu. Štát investoval veľké prostriedky, vznikali špecializované inštitúcie zamerané na špecifiká kúpeľnej liečby, ale aj kúpeľného urbanizmu a architektúry. Vďaka tomu sa realizovali stavby svojbytných foriem s prepracovaným priestorovým usporiadaním s ohľadom na potreby návštevníkov kúpeľnej prevádzky. Názov knihy ARCHITEKTÚRA STAROSTLIVOSTI odkazuje k fenoménu kúpeľníctva na území dnešného Slovenska v období po druhej svetovej vojne, ako aj dobovému vnímaniu tela, regenerácie a spôsobu života. Kúpeľná starostlivosť mala byť založená na prevencii, aby neprišlo k rozvoju choroby. Tento prístup však po roku 1989 zmizol. Súčasný hektický spôsob života už nevytvára dostatočný priestor pre starostlivosť o seba, lekárska starostlivosť zas rieši predovšetkým dôsledky. Architekt Martin Zaiček vo svojom podrobnom výskume prináša ucelené informácie o štátnom kúpeľnom aparáte, najdôležitejších realizáciách a ich súčasnom stave i spoločenskom (ne) prijatí (Bardejov, Trenčianske Teplice, Piešťany, Štrbské Pleso, Brusno, Bojnice a i.). V rozhovore s Petrom Krahulcom, bývalým vedúcim Inšpektorátu kúpeľov a žriediel, sa dozviete, ako došlo k tomu, že sa kúpele stali pre štát dôležitou témou a ako prebiehalo rozhodovanie o týchto obrovských investíciách. Teoretička architektúry Jarmila Bencová sa zamýšľa nad historickým vzťahom vody a architektúry, v texte kultúrnej antropologičky Ivany Rumanovej hľadáme súvislosti medzi špecifickým prostredím kúpeľov a utopickými víziami spoločnosti post-práce a kurátorka Zuzana Jakalová rieši vzťah súčasnej kapitalistickej spoločnosti k chorobe a jej snahu o normalizáciu tiel. Osobné spomienky lekárky a návštevníčok podávajú svedectvo o minulých i súčasných témach a notorických situáciách súvisiacich s pobytom v kúpeľoch. Andrea Kalinová a Peter Kuzmin vo svojich fotografiách reflektujú súčasný stav kúpeľných budov s nánosmi a vrstvami reagujúcimi na pôvodnú čistotu modernistických foriem. Pripravovaná kniha je kolážou naliehavých tém a svedectvom o súčasnosti. ARCHITEKTÚRA STAROSTLIVOSTI: jej minulý život a súčasný stav totiž otvárajú mnohé otázky, ktoré sa týkajú dnešnej politickej a spoločenskej každodennosti aj našich tiel a ich budúcnosti.